Poľovnícka morálka je súhrn zásad, upravujúcich jednak vzťahy medzi poľovníkmi navzájom a jednak vzťahy poľovníka k nepoľovníckej spoločnosti. Poľovnícka etika je vzťah poľovníka k poľovníctvu ako takému, vzťah k zveri, prírode, poľovným psom a ku kolegom poľovníkom. Poľovnícka disciplína je uvedomelé a dobrovoľné dodržiavanie písaných aj nepísaných pravidiel, zvykov, tradícií a obyčají. Základnou vlastnosťou ozajstného poľovníka je jeho láska a úcta k prírode, úcta k zveri, neustále zdokonaľovanie si svojich vedomostí o živote zveri, skromnosť a dobrovoľná disciplína týkajúca sa jeho poľovníckeho života. Ozajstného poľovníka nerobí zelené oblečenie a puška cez plece. Pravidlá, ktoré má dodržiavať, patrí strieľať na zver len ak ju bezpečne rozoznal, nestrieľať na bažanty, ktoré hradujú alebo sa pohybujú po zemi. Nestrieľa sa na kačice a husi sediace na vode, zajaca na ležovisku. Neloví matku mláďati. Neloví tam, kde zver počas núdze prikrmuje. Pri postrelení zveri vynaloží maximálne úsilie na jej včasné dohľadanie. Po ulovení dodržuje poľovnícke zvyky a tradície. Pri účasti na spoločnej poľovačke sa bez výhrad riadi pokynmi vedúceho poľovačky. Dodržiava bezpečnosť pri manipulácii so strelnou zbraňou. Na raticovú zver strieľa len vtedy, keď sa presvedčil, že zver na ktorú strieľa je v súlade s údajmi uvedenými v povolenke na poľovačku a bude dodržaná bezpečnosť pri streľbe.
Prevzaté z voľne dostupného zdroja.
