Tento zvyk, obyčaj má svoje nezastupiteľné miesto v poľovníckych tradíciách a jeho dodržiavanie je znakom vyspelosti organizátora spoločnej poľovačky. Spoločnej poľovačky sa zúčastní len ten, kto je pozvaný. Je nedôstojné, neetické prísť s ďalším nepozvaným strelcom. Na miesto stretnutia spoločnej poľovačky sa dostavíme včas v primeranom
poľovníckom oblečení a s príslušnými dokladmi – poľovný lístok, zbrojný preukaz a pozvánka. Je vhodné po príchode sa zvítať s ostatnými účastníkmi, prípadne sa predstaviť. Pred začatím poľovačky skontroluje vedúci poľovačky, alebo iné poverené osoby každému účastníkovi doklady. Spoločná poľovačka začína slávnostným nástupom, lesničiari zatrúbia signál „Pozor“, čo je upozornením pre všetkých účastníkov poľovačky na zoradenie. Strelci sa zoradia do radu prípadne do viacerých radov, strelci nastupujú na ceremoniál slávnostného zahájenia a ukončenia poľovačky zásadne so zbraňami, spĺňajúc zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňami, oproti ním vo vzdialenosti 6-10 m (podľa podmienok) sa postavia vodiči psov, honci podobne ako strelci. Po ľavej strane strelcov sa postaví predseda PZ, poľovnícky hospodár, vedúci poľovačky, oproti ním stoja lesničiari. Po zoradení lesničiari trúbia signál „Uvítanie“ – účastníci stoja nepohnute a s obnaženými hlavami. Po doznení signálu nasleduje privítanie a organizačné pokyny vedúceho poľovačky, predstavenie vedúcich strelcov, vedúcich honcov a vylosovanie streleckých stanovíšť. Potom lesničiari trúbia signál „Slávnostné lesnice“ – záver zahájenia poľovačky. Po ňom sa účastníci rozchádzajú podľa organizačných pokynov. Vedúci strelcov potom privádza strelcov na vylosované stanovištia, oboznámi odkiaľ má očakávať zver a honcov. Potom zaželá lovu zdar nadvihnutím klobúka, strelec poďakuje zdar a nadvihne klobúk, hneď nadviaže vizuálny kontakt so susednými strelcami. Strelec v žiadnom prípade neopúšťa svoje stanovište a nestrieľa zver, ktorá je bližšie k susedným strelcom. Spoločná poľovačka sa končí slávnostným výradom všetkej ulovenej zveri. Výradisko je priestor olemovaný čečinou, v každom rohu sa zapáli vatra. Na výradisku pri poľovačke na diviačiu zver sa ulovená zver ukladá na pravý bok v poradí diviak, líška. Poľovnícka zvyklosť káže, že zver položená na výrade sa nesmie prekračovať. Ten, kto takýto skutok spácha, je súdený na poľovníckom súde, ktorý sa koná na poslednom pohone. Na výrade sú účastníci poľovačky nastúpení takto: na čele výradiska, tam kde zver smeruje chrbtom, stojí vedúci poľovačky, predseda PZ, poľovnícky hospodár, oproti ním stoja lesničiari, po ľavej strane lesničiarov stoja strelci, oproti strelcom vodiči psov, honci a poľovnícky personál. Po zaznení signálu „Výrad“, ktorý si účastníci poľovačky vypočujú s obnaženými hlavami, má krátky príhovor predseda PZ, poďakuje za účasť a disciplínu a pozve na posledný pohon. Potom dá slovo poľovníckemu hospodárovi, ktorý oboznámi prítomných s počtom a druhom ulovenej zveri, zablahoželá úspešným strelcom a odovzdá im zálomok. Celkovo zhodnotí priebeh poľovačky a oznámi ako sa so zverou naloží. Po celkovom ukončení poľovnícky hospodár pozdraví „Lovu zdar“ a účastníci odpovedajú „Zdar“. Ak je medzi úspešnými strelcami poľovník, ktorý ulovil svojho prvého diviaka, tak ho pasuje na lovca diviakov. Ak na zver strieľalo viac poľovníkov, platí zvyk „Prvá guľa, posledný brok“. Posledný pohon je spoločenské posedenie účastníkov poľovačky v poľovnícky vyzdobenej miestnosti, kde si pri primeranom občerstvení účastníci spoločnej poľovačky rozoberú opäť priebeh poľovačky, porozprávajú si príhody z iných poľovačiek. Poľovnícky súd má zábavno-výchovný charakter.
Prevzaté z voľne dostupného zdroja.
